O nás

Futbalový klub bol pod Ľubovnianskym hradom založený pred viac ako 100 rokmi. História klubu sa datuje od roku 1923. Futbal do Starej Ľubovne „doniesli“ a začali ho propagovať učitelia vtedajšej Mešťanskej školy a slovenskí a českí vojaci umiestnení v miestnej malej posádke na vtedajšej Nižnej ulici (súčasná Farbiarska a Garbiarska ul.), ktorí zabezpečovali stráženie štátnych hraníc. Dátum vzniku klubu je 2.3.1923, mal 248 členov, členský príspevok činil 24,- Kč/rok, prvým predsedom bol Dr. Schich (zdroj: Záznam z pamätnej knihy obce Stará Ľubovňa, vedená rim. kat. farárom - obecným kronikárom Michalom Hankom).

Klub s bohatou históriou bojuje na zelených trávnikoch s príslušnými farbami červená a žltá, ktoré sú taktiež základnými farbami samotného mesta. Fanúšikovia nájdu štadión na Ulici Továrenskej 1, ktorého kapacita je celkovo 2 500 miest, z toho 800 na sedenie. Klub po výraznej reorganizácii vedenia i kádra momentálne pôsobí v III. lige Východ SFZ, pričom prezidentom klubu je Ján Fröhlich, úspešný stopér, ktorý vzostup svojej hráčskej kariéri strávil v poľských profesionálnych ligách - najznámejší je vďaka svojmu pôsobeniu v Sandecja Nowy Sacz, v ktorej si zaslúžil ako legionár kapitánsku pásku. Klub prešiel počas svojej existencie mnohými radosťami i starosťami. Ostatné roky však nastolili trend postupného vzostupu a skvalitňovania podmienok pre futbal. Sme presvedčení, že iba poctivé hospodárenie a využívanie finančných zdrojov umožňuje posúvať klub dopredu. Nové vedenie stabilizovalo klub po právnej, finančnej a marketingovej stránke, čo umožnilo úspešné nadviazanie nového vedenia na vykonanú prácu. Neustále pracujeme s víziou posúvať klub vpred.​ K rozvoju futbalu v meste nemalou mierou prispelo aj vybudovanie futbalového ihriska s umelou trávou.

AKTUÁLNE ZLOŽENIE MANAGEMENTU KLUBU

Ján Fröhlich - prezident klubu
PhDr. Ľuboš Tomko - viceprezident klubu, primátor mesta
Mgr. Štefan Lazorčák - člen výkonného výboru, zástupca generálneho partnera www.digiucto.sk
Pavol Duch - člen výkonného výboru, zástupca zlatého partnera www.dp-zvarmont.sk 
Martin Rabík st. - člen výkonného výboru, zástupca zlatého partnera Rabik Elektro
Miroslav Šlosár - člen výkonného výboru, zástupca zlatého partnera www.darcekovyraj.sk 
Štefan Moščovič - člen výkonného výboru, zástupca zlatého partnera M&E Construction
Marián Solotruk - člen výkonného výboru
Pavol Jeleň - člen výkonného výboru, zástupca partnera www.ujelena.sk 
JUDr. Michal Barnovský - člen výkonného výboru, advokát

NAJVAČŠIE ÚSPECHY KLUBU

Iba poctivou a trpezlivou prácou zanietených nadšencov má klub šancu využiť potenciál a neustále sa tak približovať k najlepším. ​

2005/2006 - Víťaz III. ligy (podľa vtedajšej organizácie ligy to bola štvrtá najvyššia slovenská súťaž)
2005/2006 - Víťaz Východoslovenského Pohára
2006/2007 - Víťaz II. ligy (podľa vtedajšej organizácie ligy to bola tretia najvyššia slovenská súťaž)
2006/2007 - 3. kolo Slovenského pohára a vyradenie extraligového klubu MFK Ružomberok
2007/2008 - Účinkovanie v I. lige (druhá najvyššia súťaž), po ktorom však nasledovalo prepadnutie až do V. ligy
2017/2018 - Víťaz V. ligy (po reorganizácii VI. liga)
2021/2022 - Víťaz IV. ligy Sever (po reorganizácii V. liga)
2022/2023 - Víťaz IV. ligy Východ
2023/2024 - Účinkovanie v III. lige skupina Východ a po jesennej časti 3. priebežné miesto v lige

NÁZVY KLUBU

Klub vo svojej storočnej histórii viackrát zmenil názov. V minulosti pôsobil pod názvami ako ŠK Stará Ľubovňa, DŠO Slavoj Stará Ľubovňa, TJ Skrutkáreň Stará Ľubovňa, FK Rekostav Stará Ľubovňa, FK Stará Ľubovňa, MFK Stará Ľubovňa, MFK Goral Stará Ľubovňa, MFK ADV Stará Ľubovňa. Ide teda v poradí o deviaty názov klubu.

Vedenie klubu dlhé týždne hľadalo zvučne znejúci názov úzko spätý s históriou ľubovnianskeho regiónu, vyzdvihujúci bojovného ducha. To sa napokon úplne podarilo. Klubové farby zostali nezmenené, no na hrudi hráčov bude po novom svietiť logo, obsahujúce dominantu mesta Stará Ľubovňa - Ľubovniansky hrad, nového patróna ľubovnianskeho futbalu, ktorým je brandenburský markgróf, uhorský, český, rímsky a lombardský kráľ a rímsky cisár, bývalý vlastník Ľubovnianskeho hradu - Ryšavá líška Žigmund Luxemburský a rok založenia klubu 1923.

PREČO REDFOX 

Názov "redfox" pochádza z anglických slov "red" a "fox", čo v preklade znamená ryšavá líška. Ryšavou líškou bol prezývaný Žigmund Luxemburský, ktorý je spojený s najväčšou dominantou Starej Ľubovne, s Ľubovnianskym hradom, ktorý bol v 15. storočí v jeho vlastníctve. Teda patrónom ľubovnianskeho futbalového klubu sa touto zmenou názvu stal Ryšavá líška Žigmund Luxemburský, brandenburský markgróf, uhorský, český, rímsky a lombardský kráľ a rímsky cisár, historický vlastník Ľubovnianskeho hradu, dominanty Starej Ľubovne.

BOJOVNOSŤ, ZVUČNOSŤ, HISTÓRIA

Začiatok novej kapitoly v histórii ľubovnianskeho futbalu sa odráža v novej klubovej identite, ktorá sa nesie v duchu “bojovnosť, zvučnosť, história”.

“Bojovnosť” znázorňuje brandenburský markgróf, uhorský, český, rímsky a lombardský kráľ a rímsky cisár, bývalý vlastník Ľubovnianskeho hradu Ryšavá Líška Žigmund Luxemburský, ktorý bol bol na čele nejedného boja a za svojej éry zažil nielen chvíle radosti z výhier, ale aj trpké sklamania. Tak je tomu aj v športe. Bojovný duch je úzko spätý s futbalom, preto chceme dosiahnuť, aby všetci hráči vybehli na ihrisko ako jedna skupina s bojovným duchom. Len vďaka bojovnosti môže klub i jednotlivec zažívať športové úspechy.

“Zvučnosť”, aby sa ľubovnianskym štadiónom ozývalo zvučné REDFOX a povzbudzovalo REEED!!! a na druhej strane odpovedalo FOOOX!!! 

“História”, s cieľom priniesť do loga kúsok minulosti spišského regiónu v spojitosti s  dominantou nášho mesta, Ľubovnianskym hradom a jeho bývalým vlastníkom, Žigmundom Luxemburským, nazývaným Ryšavá líška.

Z HISTÓRIE KLUBU 1923 - 1946

Futbalová história v Starej Ľubovni, vtedy v malom mestečku či obci na severnom spiši sa začala odvíjať začiatkom 20 rokov 20. storočia. Futbal do Starej Ľubovne „doniesli“ a začali ho propagovať učitelia vtedajšej Mešťanskej školy a slovenskí a českí vojaci umiestnení v miestnej malej posádke na vtedajšej Nižnej ulici ( súčasná Farbiarska a Garbiarska ul.), ktorí zabezpečovali stráženie štátnych hraníc.

Prvým futbalovým ihriskom bol „jarmočný pľac“ na východnej strane potoka Jakubianka (dnešná Jarmočná ulica). Vtedajšie „jarmaky“ sa konali každý mesiac a mali podstatne iný ráz ako tie dnešné. Na tomto trhovisku sa obchodovalo predovšetkým s hospodárskymi zvietatami, ktorých na tomto pľaci počas jarmaku bolo aj vyše tristo. Ak si chceli futbaloví nadšenci zahrať na pľaci futbal, museli si ho najprv po jarmaku vyčistiť od neporiadku, ktorý po sebe zanechali kravy, kone, ošípané, ovce, sliepky a iné hospodárske zvieratá. To však pre nadšencov nebol problém, každý sa chytil roboty a pľac bol skoro vyčistený. Mohlo sa hrať - kopať a behať za koženým čudom s „fizovákom“ (každá lopta vtedy mala gumenú dušu, ktorá bola vložená do koženéího obalu, ktorý sa uzavrel tzv. fizovaním - cez dierky v koži pretiahnutá kožená šnúrka). Nebolo jednoduché odhlavičkovať takúto loptu, ked bola nasiaknutá vodou a „fizovák“ dopadol priamo na hlavu. Vtedy hráč videl aj hviezdičky pred očami. Brány boli drevené buď z obyčajných žrdí, v lepšom prípade z orezaných hranolov. Natreté boli červeno - bielými pruhmi. Siete na branách bol vtedy neznámy pojem.

Žijúcim pamätníkom týchto udalostí je 90 ročný pán Borušovič Karol, ktorý už ako 16 ročný hrával s dospelými. Že bol dobrým futbalistom svedčí aj tá skutočnosť, že bol o jeho hráčske kvality záujem aj v iných kluboch. Chodil hrávať pri rôznych príležitostiach ako boli cirkevné „odpusty“, majálesy, hasičské preteky aj za iné kluby do Kežmarku, Popradu, Sabinova, Sp. Starej Vsi, Prešova. Počas vojenčiny hrával za popradský vojenský klub, odkiaľ po vojenčine pre ľubovňanov „doniesol“ dve súpravy dresov s červenými a zelenými vodorovnými pruhmi. Tieto dresy si ľubovniansky „manšaft“ mohol obliecť až po uplynutí „premlčacej doby“, po ktorej sa už popradský klub po týchto dresoch nezháňal.

Prvé dresy, ktoré mal ŠK (športový klub) Stará Ľubovňa boli „zošívané“ červeno-biele podľa vzoru Slávie Praha, na čo mali vplyv aj priekopníci ľubovnianskeho futbalu, ktorí pochádzali z Čiech a niektorí aj priamo z Prahy. Medzi nich patrili páni Doubek, npor. Ženožička, Heinrich, Kvéch, Vojtech Nevrlý, Eduard Schich. Priekopníkmi z domácich chlapcov a učiteľov tunajšej Mešťanskej školy to boli Borušovič Karol, Horanský Karol, Dlugolinský Viktor, Dlugolinský Imrich, Krajger Július, Hutník Peter, Demeter Eugen, Madaraši Jozef, Zvolinský Ľudvík, Novákovci Ján a František, Kolodzejovci Štefan a Ján, Hermeľ Emil, Samuel Korbeľ, Vokáľovci Viktor a Anton. Matrikár - kronikár uviedol, že v Starej Ľubovni bol 2.3.1923 založený športový klub, ktorý mal 248 členov, členský príspevok činil 24,- Kč/rok. Prvým predsedom FK bol Dr. Schich. (Záznam z pamätnej knihy obce Stará Ľubovňa, vedená rim. kat. farárom - obecným kronikárom Michalom Hankom, pozn. pisateľa). Na zápasy sa chodilo peši, aj na bicykloch, konských povozoch a v lepšom prípade na nákladnom aute. Hralo sa po okolitých dedinách, ale aj v poľskej Pivničnej, Muszyne či Starom Saczi. Futbalové začiatky podporovali podnikatelia, medzi nimi advokát Dr. Schich, Pavol Ploskuňák - vedúci daňového úradu, pán Morgenbesser Zoltán - majiteľ likérky, občan Starej Ľubovne židovského pôvodu, ktorý sa počas II. svetovej vojny skrýval pred nacistami.

Organizované súťaže v medzivojnovom období neexistovali. Futbalové zápasy sa hrávali pri slávnostných cirkevných príležitostiach a spoločenských udalostiach. To nič nemení na fakte, že boli rovnako súťaživé, dynamické, hrávali sa s nadšením, ale aj so zápalom. Aj vtedy chcel každý vyhrať.

Z HISTÓRIE KLUBU 1946 - 1960

Nové povojnové obdobie prinieslo aj do futbalu nevídaný entuziasmus. Na ľavom brehu rieky Poprad v lokalite Vierbinky (po ľubovňansky Vieržbinky) postavilo sa svojpomocne nové futbalové ihrisko. Hlavný sponzor podnikateľ pán Morgenbesser Zoltán dal postaviť drevenú krytú tribúnu, ktorá slúžila svojmu účelu do druhej polovice 70-tych rokov. V jej útrobách bolo sociálne a hospodárske zázemie pre činnosť klubu.

Výstavba ihriska nebola ľahká. Vyrúbanie krovín, vrbín a ich vykorenenie, navážka zeminy si vyžiadali tisícky hodín práce dobrovoľníkov - nadšencov futbalu. Ťarcha hospodárskeho a organizačného zabezpečenia bola na Zoltánovi Morgenbeserrovi, Jánovi Kasenčákovi, p. Ploskuňákovi. Ďalšími patrónmi boli Vojtech Nevrlý, Ing. Rudolf Ševela, p. Šnábel. V tomto Období sa začala hrať pravidelná súťaž východoslovenskej oblasti. Už v týchto časoch boli našimi súpermi Michalovce, Bardejov, Strážske, Kežmarok, Poprad, Humenné, Sabinov. Trénermi v tomto období boli MVDr. Neder (hrajúci tréner, bývalý reprezentant ČSR vo futbale) a Oldo Cigánek. Z hráčov tejto éry sa preslávil Dr. Neder, Jozef Horváth (perfektný technik), Nemec (vynikajúci útočník), začínajúci talent Jozef Bodnár (Džusi), brankár Pavol Vitkovský a začínajúci Jozef Štefaňák. Aj vtedy existovali rôzne formy sponzorstva. Manželia Kasenčákovci (pekár, kuchár) stravovali doma dochádzajúcich hráčov. Holič Demeter bezplatne holil a strihal futbalistov, aby vyzerali „do sveta“. Majiteľ likérky Morgenbesser venoval na každý zápas 2 bedne pálenky. Krčmári Alexík a Furtkevič poskytovali svoje osobné autá (vtedy ojedinelé) na odvozy a dovozy dochádzajúcich hráčov. Podobných príkladov by sa našlo viacej.

Tento entuziazmus a táto súčinnosť umožnili postúpiť prvý raz Starej Ľubovni do divízie v roku 1949/50. Aj vývoj výstroja pokročil. Hralo sa v kožených kopačkách s predpísanými loptami. Doprava na zápasy bola väčšinou nákladnými autami. Športový život bol veselý. Organizovali sa aj rôzne spoločenské zábavy. Získané peniaze išli na činnosť.

V rokoch 1946 - 1960 obliekali dres Starej Ľubovne ďalší výborní a oduševnení futbalisti: Jozef Turlík, Gmiter, Štefan a František Nebresovci, Anton Petija, Jozef Pajonk, Milan Vitko, Tibor Alexík, Andrej Kicko, Jozef Hutník, Jozef Štefaňák,Ladislav Jurský, Milan Jendral, Grajcár, Jozef Tilecký, Gábor Dlugolinský, Ladislav Lacina, František Puchajda, Toporcer, František Remeš,Čane Génov, Haviar, Viktor Potočný, Štefan Baláž, Pavol Smrek, Ján a Jozef Horváth, František Novoroľník, Oldo Cigánek a ďaľší. Úctihodný počet uvedených hráčov potvrdzuje rozmach ľubovnianského futbalu i mimoriadny záujem o tento šport.

Z HISTÓRIE KLUBU 1960 - 1970

Tieto roky sú nezabudnuteľne spojené so vstupom štátneho podniku Skrutkáreň do futbalového diania. Rokom 1962 nastáva ďalší výrazný postup vbudovani priestorových a materiálnych podmienok pre futbal. V akcii „Z" za výdatnej brigádnickej pomoci sa postavila nová tribúna, nové ihrisko, atletická dráha, základné oplotenie. V tom čase sa postavila ai administrativno-prevádzková budova bývalého ČSZTV.

Na pomery Starej Ľubovne, silný domáci podnik Skrutkáreň začal vytvárať podmienky pre perspektívny vývoj futbalu. Podpora v doprave, zabezpečovaní výstroja, zamestnávanie hráčov, možnosť využívania rekreačného zariadenia na sústredenia a pod. boli základom pre koncepčnú prácu. Mená funkcionárov Jozef Zicho, Marcel Schich, Ing. Emil Heins, Pavol Vitkovský, Štefan Job, Jozef Kristiník, JUDr. Ján Lampart. František Sobčák, Jozef Trenčik, Milan Kolumber zostanú nezmazateľne vpísané do dejin ľubovnianskeho futbalu. Tréneri Oldo Cigánek. MUDr. Macek, Ján Polgár. Čepček, Ing. Ján Dinga odvádzali oduševnene svoju prácu. Hráčsky káder tvorili : Roman Šipoš, Jakub Tokarčík, Miloslav Novák, Karol Didecký, Anton Jeleň, Fr. Kollár, Vasiľ a Peter Romaňák, Miroslav Ochotnický, Ondrej Kuruc. Rudolf, Ondrej a Štefan Kovalčíkovci, J. Bodnár, Milan Jendral, Vladimír Hyben, Ján Košár. Štefan Varga, Pavol Puráš, Štefan Grib, Jozef Maruščák, Michal Saloň, Jozef Fráter. Pavol Repka. Anton Malina, Sudimák, Mikuláš Kopinský, Ladislav Šipoš, Bazger. Karol Sekelský, Ing. Dinga (hrajúci tréner), Štefan Virostko. V rôznych súťažných ročníkoch mužstvo neprekročilo hranice krajského majstrovstva.

Z HISTÓRIE KLUBU 1970 - 1980

Obdobie, ktoré bude ťažko prekonateľné v ďalšej histórii ľubovnianskeho futbalu. Systematickou prácou na začiatku 70. rokov dosiahol sa druhý historický úspech - postup do divízie v ročníku 1973/1974. Súťaž mimoriadnej kvality a náročnosti nielen futbalovej ale aj organizátorskej práce.

Súperi od Sniny po Žilinu, Bytču, Čadcu, Podbrezovú. Kto za tým stál ? Predovšetkým funkcionári Dr. Lajčák Michal, Schich Marcel, Ing. Tarhaj Štefan, Ing. Buvalič Jozef, JUDr. Lampart, Vitkovský Pavol, Stesňák Jozef, MUDr. Otto Vollman, Silvester Vozňak, Kristiník. S menami mnohých sme sa stretli v 60. rokoch. Bolo to obdobie zavŕšenia ich práce. Divízne pôsobenia mužstva v rokoch 1973-1974 a 1975-78 a popredné umiestnenia v krajských majstrovstvách napĺňali hľadisko a prinášali futbalový sviatok do celého regiónu. Spomíname na trenéra Ruda Pavloviča, Ing. Jána Dingu, Karola Petroša, Mgr. Jozefa Pižňarského (najmladšieho trénera vtedajšej divízie), Jozefa Tarcalu, Kochana.

Aj v tomto období pokračovalo sa vo zveľaďovaní štadióna. Ukončilo sa oplotenie, tribúny. Postavil sa tunel do šatní a administratívnej budovy. Trávnik bol vo vynikajúcom stave, o ktorý sa príkladne staral Janko Huba. Finačné zdroje boli zabezpeščené predovšetkým zo samostatnej hospodárskej a podnikateľskej činnosti a od hlavného sponzora Skrutkárne š.p. Z ďaľších hráčov (mimo fotodokumentácie) obliekali dres FK Skrutkáreň v uvedenom období Bartolomej Čierný, Ondrej Kovalčík, Štefan Kovalčík, Jozef Daňo, Dušan Kormaník, Ján Vašičkanin, JUDr. Ján Derevjanik, Phdr. Vladimír Lajčák, Jozef Kroták, Ján Fedorko.

Nezabudnuteľným zážitkom najmänej pre dve futbalové generácie bol v lete 1976 r/.pas s vtedajším majstrom ČSSR Slovanom Bratislava s výsledkom 1:1, ktorý sledovalo mm. 5 tisíc divákov. Vynikajúcich a pamätných stretnutí bolo veľa. Šťastná to futbalová generácia hráčov, funkcionárov a fanúšikov.

Z HISTÓRIE KLUBU 1980 - 1997

Všeobecne môžeme toto obdobie charakterizovať ako čas hľadania a striedajúcich sa obdobi malých vzostupov i historických pádov. Bolo to rovnako obdobie mnohých obetavých a oddaných funkcionárov, trénerov, hráčov, ktoré však po „hviezdnych rokoch* ľubovnianskeho futbalu zostalo v tieni a tak skoro dve futbalobvé generácie nemali šťastie dosiahnuť vyššie méty napriek mnohým jednotlivcom i kolektívom, ktorí svojimi predpokladmi, ambíciami i schopnosťami mohli dosiahnuť viac. Bolo to obdobie zháňania finančných a materiálnych zdrojov na činnosť, hľadanie nových ciest sponzoringu a zabezpečenia existencie futbalu dôstojného pre okresné mesto. Predsedami FK boli ing. Buvalič Jozef (1980-82), Jozef Bulko (1982-85), JUDr. Dušan Kormaník (1985-1993), Ing. Michal Kormaník (1993-1995), zastúpujúci predseda Ing. Vladimír Jacenik (1996-1997).

V rokoch 1985 -1993 pracovali vo výbore futbalového klubu: Mojcher Michal, Hric Ján, Borušovič Jozef, Šurin Jozef, MUDr. Krochta František, Zamkovský Matej. FK bol začlenený z rozhodnutia vyšších telovýchovných orgánov po problémoch v ekonomickej oblasti do TJ Skrutkáreň. FK nemal právnu subjektivitu, podliehal riadeniu TJ Skrutkáreň. V tomto období klub hrával v súťaží krajských majstrovstiev.

Po prvýkrát v histórii futbalu boli zriadené na Základných Školách v Starej Ľubovni tzv. prípravky žiakov, ktorým sa venovali učitelia telocviku na týchto školách (Vitkovský Rastislav na ZŠ Svaljavská).

Klub prihlásil do súťaži riadených vsi. FZ mladších žiakov, starších žiakov, mladších dorastencov a starších dorastencov. Boli to ekonomický náročné, ale vďaka hlavnému sponzorovi Skrutkáreň Š.p.. v ktorom cez TJ Skrutkáreň sa vykonávala ekonomická podnikateľská činnosť sa darilo získať dosť prostriedkov na financovanie klubu. V tomto obdobi sa dobudovali nekryté ochozy na štadióne, sprevádzkovala sa sauna, vykonali sa rozsiahlejšie terénne úpravy, zrekultivovalo sa staré ihrisko, zrekonštruovali sa staré šatne, vybudoval sa podzemný rozvod vody na zavlažovanie obidvoch ihrísk, staré ihrisko bolo opatrené z troch strán zábradlím, vybudované kovové prístrešky, prístrešky nad striedačkami. Za prispenia TJ, Technických služieb a Skrutkáreň š.p. sa zlepšilo aj technické vybavenie na udržbu trávnikov.

Trénerskej činnosti pri mládežníckych družstvách sa venovali Firta Juraj, Fečišin Ján, Drobňák Peter, Šomský Ondrej. Tieto družstva hrali v najvyšších súťažiach riadených VsFZ. Tam boli položené základy výchovy vlastných odchovancov, z ktorých sa mnohí úspešne uplatnili vo vlastnom klube v kategŕii dospelých, ale aj vo vyšších súťažiach iných klubov: Solotruk Marián ( I.liga Tatran Prešov, Ličartovce, Senec), Pavlišin Jozef (Jelšava, Sp. Nová Ves ), Pavlišin Rastislav (Michalovce, Svit), Szanislo Ján (Trebišov), Boguský Jozef ( Svit, Drnovice, Humenné), Šomský Martin (Bardejov), Frohlich Ján (Michalovce, Nowy Sacz PĽR, Kačmatrčík Peter, Leško František (V.Kapušany) aj iní.

VsL FZ. Tam boli položené základy výchovy viastnycn oacnovancuv, c rum úspešne uplatnili vo vlastnom klube v kategŕii dospelých, ale aj vo vyšších súťažiach iných klubov: Solotruk Marián (í.liga Tatran Prešov, Ličartovce, Senec), Pavlišin Jozef (Jelšava, Sp. Nová Ves ), Pavlišin Rastislav (Michalovce, Svit), Szanislo Ján (Trebišov), Boguský Jozef ( Svit , Drnovice, Humenné), Šomský Martin (Bardejov), Frohlich Ján (Michalovce, Nowy Sacz PĽR, Kačmarčík Peter, Leško František (V.Kapušany) aj iní.

Družstvo dospelých dosahovalo v tomto období striedavé úspechy v krajských majstrovstvách. Bolo vedené trénermi Martončíkom Romanom z Košíc, Koribaničom Jaroslavom zo Sniny, Phdr. Žileckým Ladislavom z Novej Ľubovne, Reľovským Tomášom a Bačom Jánom.

Veľké spoločenské zmeny v roku 1989 sa dotkli aj futbalu. FK sa osamostatnil od TJ Skutkáreň, zriadil vlastnú zberňu Sazky - Športky, vyvíjal podnikateľskú činnosť v oblasti nákladnej prepravy predovšetkým pre Skrutkáreň š.p. Z týchto príjmov bola financovaná činnosť klubu. Isté neúspešné obdobie sa zavŕšilo vypadnutím v ročníku 1989/1990 až do 1. B triedy, keď súpermi sa stali družstvá z okresu - Podolínec, Hromoš, Litmanová, Plaveč. Tieto aktivity po roku 1993 zanikli a zdroje príjmov začal FK hľadať od sponzorov a mesta.

V tomto období reprezentovali klub v súťaži dospelých rôzne dlhé časové úseky už aj vyššie spomínaní hráči a okrem nich aj Lang Daniel, Hricko Jozef, Boleš Dušan, MUDr. Karaš Jaroslav, Ing. Bartko Miroslav, Leško František, Dulin, Kyšeľa, František Barnovský, Hrivňák Jozef, Mišenko Jozef ml. a iní.

V tomto období treba oceniť trenérsku prácu Firtu Juraja, ktorý sa dlhé roky venuje práci s mládežou, predovšetkým staršiemu dorastu, s ktorým dosahoval dobré výsledky a nemalou mierou prispel k výchove celého radu dobrých futbalistov. Ak povieme striedanie generácii, musíme povedať, že to bolo hľadanie tých, ktorí chcú pokračovať v bežiacej a nedokončenej ceste vo futbalom živote.

V roku 1993-1997 nastúpila nová funkcionárska generácia. Predsedom sa stal Ing. Michal Kormaník. Funkcionármi, ktorí udržiavali život a vývoj vo FK boli Ing. Vladimír Jaceník, Michal Mojcher, Jozef Borušovič, Milan Kolumber, Andrej Zajac a ďalší. Trénermi tohto obdobia boli Karol Petroš, Milan Fuchs a Tomáš Reľovský.

Úspechy a neúspechy sa opäť striedali v obhajovaní pozícii v 4. lige vsi. región. Objavili sa talenty (zdravé dedinské), ktoré sa buď uspokojili s tým čo dosiahli ( Grich, Kyšeľa), alebo išli ďalej (Ján Frohlich - Michalovce, Nowý Sacz - PĽR 2.liga).

Vývoj však z dôvodu materiálnych a finančných možností začal stagnovať a 4. liga v roku 1997/98 sa stala len želaním zachovať ju aj naďalej. Okrem zverejnených fotodokumentov pripomíname ďalších futbalistov pôsobiacich v tomto období: Rastislav Grich, Štefan Tokarčík, Ján Servický,, Drahomír Mašlej, Slavomír Kormaník, Rudolf Kovalčík ml., Pavol Plach, Jaroslav a Marián Jarabinskí, Pavol Pristaš, Peter Kačmarčík, Ján Szanislo ml., Martin Boguský, Vincent Kandráč, Martin Šomský, Peter Leško, Ľubo Leško, Vasiľ Víra, Daniel Antoni, Ing. Lang Andrej, Gedra Štefan, Sivuľka Juraj a iní.

Z HISTÓRIE KLUBU 1998 - 2003

Je to obdobie. ktoré máme všetci v súčasnom poznaní a prežívaní. Možno muselo zákonite nastať. Opiťprišiel čas pre novy nastupujúci kolektív, ktorý svojimi futbalovými (hráčskymi, funkcionárskymi) skúsenosťami mohol prehovoriť a prehovoril s cieľom pozdvihnúť život futbalového A mulstva v Starej Ľubovni. Na konferencii FK 7.12.1997 bol jvoíeny novy výbor FK a správna rada. Predsedom sa stal JUDr. Pivovarník Ján, členmi ing. Barilla Jan, Mgr, Hric Ján, Mgr, Matej Zamkovský, Michal Mojcher, Mgr. Jozef Kovalv ik. Michal Cabra, predsedom správnej rady RNDr. Valent Jaržembovský.

Výbor začal pracovať v nezávideniahodnej situácii. A mužstvo po jesennej Časti 199- 9$ malo 5 bodov a pre inzultáciu rozhodcu došlo k stiahnutiu 6 bodov. História asi tatko pamätá, aby odvetnú Časť súťaže začínalo mužstvo s mínus 1 bodom. Napriek tomu 4. liga aj po ročníku ioo~ 98 zostala v Starej Ľubovni. Do jarného obdobia 1998 spadajú mimoriadne aktivity na zháňanie finančných zdrojov a budovanie kádra. Hráčsky kolektív sa cieľavedome doplňoval. Pre históriu možno poznamenať, že za mimoriadne prajných okolnosti stali sa hráčmi nášho 4. ligového kádra aj bývalí dorasteneckí reprezentanti Macedónie SáŠa Aeeski a Orančo Trajanovski. V 4.lige bola to určitá rarita. Nám však pomohla už v rocmkuíooS 99 postúpiť do predtým nedosuiahnuteľnej 3.ligy. Renesancia futbalu v Starej Ľubovni začala.

Pamätáme si atmosféru postupujúcich Štvrtoligových stretnutí. Nezabudnuteľný FAX KLUB. Kto môže zabudnúť na rozhodujúci zápas s Popradom o postup do 3. ligy? Takmer neuveriteľných 3000 divákov povzbudzovalo, Čakalo na definitívne potvrdenie návratu silného a kvalitného futbalu po takmer 25-tich rokoch na Štadión do Starej Ľubovne. Bolo to rýchle a stalo sa skutočnosťou. Naplnilo sa podanie ruky vtedajšieho (už nebohého) predsedu vsi. FZ Gejzu Princa a primátora mesta RNDr. Valebta Jaržembovského na zasadaní Predsedníctva vsi. FZ v Starej Ľubovni na Salaši U Franka vo februári 1998 o spoločnom úsili vrátiť ľubovnianskému futbalu primerané postavenie.

Tretia liga je súťažou náročnou. Našimi súpermi sú bývalý 1.ligový Bardejov a Lokomotíva Košice, druholigové Vranov n. T., Michalovce, Trebišov, ďalej stabilizované mužstvá Turne n. Bodvou. Veľkých Kapušian, Sobraniec, Svidníka, Svitu, Lipan jasne naznačujú, že v 3. lige je každý časový úsek prípravy, každý zápas dôležitý a nenahraditeľný-. Pre túto náročnosť vyžadovala si posilňovanie realizačného i hráčskeho kolektívu. V roku 1999 vstúpil do diania vo futbale Michal Rebič so svojou firmou Rekostav a má ako silný generálny sponzor nespornú zásluhu na postupe mužstva do 3.1igv i jeho úspešnom účinkovaní v rokoch 1999-2001. Koncom roku 2001 nastúpil na miesto generálneho sponzora Ján Šulík a jeho firma Montzvar s.r.o. Obaja sponzori, každý vo svojom období prevzali na seba hlavnú ťarchu existencie 3,ligového futbalového mužstva. Nesporne nový sponzor pomohol k tomu, aby 3.liga v St. Ľubovni bola zachovaná a mala ďalšiu nádej na úspech.

Potvrdenie návratu silného a kvalitného futbalu po takmer 25-tich rokoch na štadión do Starej Ľubovne. Bolo to rýchle a stalo sa skutočnosťou. Naplnilo sa podanie ruky vtedajšieho (nebohého) predsedu vsi. FZ Gejzu Princa a primátora mesta RNDr. Valenta Jaržembovského na zasadaní Predsedníctva vsi. FZ v Starej Ľubovni na Salaši U Franka vo februári 1998 o spoločnom úsili vrátiť ľubovnianskému futbalu primerané postavenie.

Tretia liga je súťažou náročnou. Našimi súpermi sú bývalý ligový Bardejov a Lokomotíva Košice, druholigové Vranov n. T., Michalovce, Trebišov, ďalej stabilizované mužstvá Turne n. Bodvou, Veľkých Kapušian, Sobraniec, Svidníka, Svitu, Upan jasne naznačujú, že v 3. lige je každý časový úsek prípravy, každý zápas dôležitý a nenahraditeľný. Pre túto náročnosť vyžadovala si posilňovanie realizačného i hráčskeho kolektívu. V roku 1999 vstúpil do diania vo futbale Michal Rebič so svojou firmou Rekostav a má ako silný generálny sponzor nespornú zásluhu na postupe mužstva do 3.ligy i jeho úspešnom účinkovaní v rokoch 1999-2001. Koncom roku 2001 nastúpil na miesto generálneho sponzora Ján Šulík a jeho firma Montzvar s.r.o. Obaja sponzori, každý vo svojom období prevzali na seba hlavnú ťarchu existencie 3.1igového futbalového mužstva. Nesporne nový sponzor pomohol k tomu, aby 3.1iga v St. Ľubovni bola zachovaná a mala ďalšiu nádej na úspech.

Ak hovoríme o renesancii futbalu na prelome storočia a tisícročia, je treba spomenúť prístup mesta a jeho organizácii (Slobyterm s.r.o., Ekos s.r.o. a VPS), bez ktorých by ďalší úspešný rozvoj nebol možný. Vďačnosť patrí sponzorom : Eurotechnik s.r.o., Pienstav a.s., Salašu u Franka, Reštaurácii u Jeleňa, Agrostavu, SARSu, GURLEXu, firme GEODAT, W-Color, Staving a.s., PRIMÁ ZDROJ, FUSUV-FUZAM, M-kem, Skrutkáreň a ďalší.

Operatívny život vo FK si nevieme predstaviť bez práce Jána Vislockého, Jána Servického, Jozefa Borušoviča, Michala Mojchera, Jána Aftanasa, Bohuša Eleniuka, Jána Broneka a ďalších. Dlhodobo s históriou futbalu je späté meno Milana Sivuľku, maséra , zdravotníka, ktorý viac ako 20 rokov dozerá na zdravie hráčov.

Za r. 1998 - 2003 náročnú funkciu predsedu výboru FK vykonávali JUDr. Ján Pivovarník, Michal Rebič a súčasný predseda Ján Šulík. Funkciu trénerov Bartolomej Majerník / postúpil s mužstvom do III. ligy /, Ján Petras, Ing. Jozef Petraň, JUDr. Ondrej Daňko, František Vilim.

Dynamický vývoj, neustála výmena hráčského kádru a jeho doplňovanie spôsobili, že za r. 1998 - 2003 sa vystriedalo v kádri veľa hráčov. Bol to aj dôsledok slabej možnosti čerpania hráčov z vlastnej mládežníckej základne. Okrem fotodokumentácie hráčov, obliekali dres Starej Ľubovne ďalší hráči : Jozef Pisarčik, Slavomír Kormaník, Martin Kupec, Ján Knapik, Jozef Kalafút, Jozef Plichta, Václav Škovrán, Vlado Packa, Martin Mindžák, Jozef Kozák, Imro Novotný, Slivoš, Stanislav Ďurkoš, Jozef Boguský, Ján PavliŠin, Ján Lipčák, Slavomír Jarabinský, Pavol Pristáš.

Z HISTÓRIE KLUBU 2003 - doposiaľ

Pripravujeme.